Preskocit navigáciu


VYHLADÁVANIE

Kalendár udalostí

Predchádzajúci mesiac Nasledujúci mesiac
Júl 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

Prápor podpory velenia


HISTÓRIA  ÚTVARU

V skratke :

  • od roku 1910 ako 71. peší pluk C a K
  • v roku 1920 premenovaný na 17. peší pluk
  • v roku 1935 sa stal súčasťou 15. pešej divízie
  • v roku 1945 prečíslovaný na 39. peší pluk a zreorganizovaný na prápor
  • od  roku  1963  vytvorený ako  3. prevádzkový  prápor (neskôr pluk a znovu prápor)
  • od 1.4.2004 prápor podpory velenia PS OS SR
  • od 31.12.2005 redislokovaný do posádky NOVÉ MESTO n/VÁHOM
  • od 1.11.2007 redislokovaný do posádky TRENČÍN

 

Trenčiansky 71. peší pluk alebo Cisársky a kráľovský peší pluk č. 71 (nem.: Kaiserlicher und königlicher Infanterieregiment Nr. 71) bol vojenský pluk, rakúsko-uhorskej armády, ktorého domovskou základňou boli Trenčianske kasárne. Jednotka, tvorená množstvom slovenských vojakov sa stala známa svojimi bojovými úspechmi na frontoch počas 1. svetovej vojny, ako aj vzburou v srbskom Kragujevaci.
Vznikol 1. februára1860 z troch plukov 8. brnenského, 12. komárňanského a 54. olomouckého. V roku 1866 zasiahol do rakúsko-pruskej vojny. Od roku 1882 mal hlavné sídlo v Trenčíne. Pluk bol doplňovaný mužmi najmä z Trenčianskej, Oravskej a Turčianskej župy. Dostal aj prívlastok tzv. Drotársky regiment, čo vyplývalo z tradície drotárov v týchto župách.
Pod vplyvom citeľných vojnových neúspechov sa v rakúskych ozbrojených silách začali už v roku 1859 uskutočňovať dôležité vojenské reformy. V rámci reorganizácie armády boli spojením jednotlivých poľných práporov pôvodných radových peších plukov sformované nové pešie pluky.
Významným sa stal v priebehu v 1. svetovej vojny. V prvých dňoch vojny sa do radov pluku sústredilo 8 000 záložníkov, pred ich odchodom do bojov na východný front 8. augusta1914 slúžil v Trenčíne poľnú omšu kurát pluku Jozef Tiso.
Pluk sa začal aktívne zapájať do bojov vo vojne v auguste roku 1914, kedy bojoval v rámci 14. divízie V. zboru, proti dosiaľ nesústredeným ruským vojskám. Počas bojov o Lublin stratil okolo polovice vlastných mužstva a tak isto aj veliteľov. Po doplnení bojoval ťažkých podmienkach na prelome rokov 1915 a 1916 proti Ruskému cárskemu vojsku v Karpatoch, a neskôr viac ako pol druha roka v zákopovej vojne v Haliči. Za účasť na týchto bojoch udelil arciknieža Friedrich pluku trikrát najvyššiu pochvalu.
Bezprostredne po tejto kampani, v novembri roku 1916 bol pluk presunutý na taliansky front, kde pluk bojoval v tvrdej zime na prelome rokov 1916 a 1917. Na jeseň roku 1917 bojoval tento vojenský útvar v jednej z najťažších bitiek pri rieke Piave, kde spočiatku dosiahol značné úspechy, keď prenikol cez Piavu, prerazil 3 pásma talianskej obrany a získal 1200 zajatcov. Už po týždni bojov mal však pluk ťažké straty, bol stiahnutý na doplnenie do oblasti Kragujevacu v Srbsku.
Na základe branného zákona z marca 1920 začali k pluku po ukončení 1. svetovej vojny nastupovať nováčikovia. Súčasne v rámci unifikácie čs. brannej moci bol 71. peší pluk prečíslovaný na 17. peší pluk. Organizačná výstavba pluku a jeho dislokácia bola ukončená koncom roku 1921. Veliteľstvo pluku spolu s 1. a 2. práporom a náhradným práporom sa v rokoch 1921 – 1938 nachádzalo na Štefánikových kasárňach v Trenčíne. Tretí prápor bol dislokovaný v Hlohovci. Od roku 1922 až do roku 1937 pluk patril pod veliteľstvo 18. pešej brigády 9. Pešej divízie.
V súlade s reorganizačnými zmenami v roku 1935 sa stal pluk súčasťou novovytvorenej 15. Pešej divízie. V jej podriadenosti zostal až do 15.3.1939, keď bol zrušený a niektoré jeho časti boli včlenené do vznikajúcej armády Slovenského štátu. Koncom mája 1945 bol 17. Peší pluk v rámci povojnovej výstavby armády v Žiline obnovený. K 1.10.1945 sa však prečísloval na 39. peší pluk a ten sa začiatkom roku 1946 reorganizoval na peší prápor.
V októbri 1947 mu bolo vrátené pôvodné prečíslovanie, charakter pluku však už nenadobudol. Od roku 1945 až do svojho zrušenia 1.10.1949 patril do zostavy 4. rýchlej divízie v Žiline, ktorá bola tiež k tomuto dňu zrušená.
Zlúčením strážnej roty a čaty chemickej ochrany bol dňom 1.10.1963 vytvorený nový útvar – 2. prevádzkový prápor s krycím označením VÚ 6767 Trenčín. Neskôr bola k útvaru pričlenená finančná, proviantná a výstrojná skupina VVO. Útvar od svojho vzniku zabezpečovať činnosti VVO, ale podieľal sa i na zabezpečovaní bojovej prípravy vojsk podliehajúcich tomuto veliteľstvu. Pri plnení týchto úloh útvar dosahoval veľmi dobré výsledky. Za tieto udelilo MNO a UV odborového zväzu v r. 1977 útvaru „Čestné uznanie“.
V rámci spoločenských a reorganizačných zmien podliehajúcich v ČSA bol útvar dňom 1.1.1992 premenovaný na 3. prevádzkový prápor a dňom 1.1.1993 na 3. prevádzkový pluk. Rozkazom MO SR dňom 1.10.2000 prebehla reorganizácia útvaru na prevádzkový prápor VePS Armády SR, kedy sa zmenil aj krycí názov na VÚ 4650 a ďalšia reorganizácia nastala dňom 1.1.2004 na prápor zabezpečenia velenia VePS OS SR v súlade s modelom Ozbrojených síl 2010.
RMO SR dňom 1.4.2004 bola vykonaná zmena otvoreného názvu útvaru z Práporu zabezpečenia velenia VePS OS SR na Prápor podpory velenia pozemných síl OS SR. Od 31.12.2005 bol útvar redislokovaný do posádky Nové Mesto nad Váhom a od 1.11.2007 bol presunutý opäť do posádky Trenčín, kde má svoje sídlo dodnes. 

Skočiť na menu




Share